Pozor na skrytý alibizmus v jednotlivých štýloch riadenia

Autor: Martin Zibrin | 9.3.2020 o 7:17 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  109x

Alibizmus, jeho formy, prejavy a dopad na štýl riadenia ľudí Alibizmus je podľa portálu www.cudzieslova.sk definovaný ako: snaha vyhnúť sa zodpovednosti, politika dvoch tvárí, pokrytectvo... 

Dnes sa zameriame na komunikačný neduh zvaný alibizmus. Z teórie manažmentu, ale aj z časti aj z  našich predchádzajúcich článkoch viete, že poznáme 4 základné štýly riadenia. Líder sa v konkrétnych situáciách môže javiť autokraticky, konzultatívne, participatívne, resp. tak, že riadi firmu liberálne (voľnou rukou). V jednotlivých štýloch a konkrétnych situáciách sa dajú identifikovať aj príznaky alibizmu.

article_photo (Martin Zibrín)

Alibizmus je podľa portálu www.cudzieslova.sk definovaný ako: snaha vyhnúť sa zodpovednosti, politika dvoch tvárí, pokrytectvo... Táto definícia je naozaj tvrdo a priamo podaná. Tak, ako to robím aj ja. Tento týždeň som v jednej firme riešil komunikačné bariéry medzi jednotlivými úrovňami manažmentu a výstup z tohto workshopu mi prišiel ako téma vhodná na zamyslenie.

Alibizmus vo forme Syndrómu kvetu v kvetináči – manažér je úžasný, často sa obklopuje iba „realizátormi“ (Belbin) a pritakávačmi, ktorí plnia jeho nariadenia. Poznáte tú okrídlenú vetu, že nenahraditeľných sú plné cintoríny? Tak to je o ňom – najkrajšom kvete v malom kvetináči. Čo je za tým? Samozrejme pretvárka, manažér chce riadiť autokraticky. Do negatívnej špirály sa dostáva tým, že chce, alebo „musí“ všetko riadiť, kontrolovať sám. Na spolupracovníkov nedeleguje dostatočne náročné úlohy (výzvy), kde by sa mohli rozvíjať. Na vzdelávania, školenia, výstavy, konferencie jazdí prevažne sám, aby si tým ešte viac posilnil svoju pozíciu v kvetináči. Ako to pôsobí na spolupracovníkov? Asi tak, že sa vo všetkom spoliehajú na svojho manažéra – v teórii manažmentu sa to nazýva aj manažérska opica. Ako z toho von? Toto je výzva aj pre koučov a konzultantov, aby vysvetlili najkrajšiemu kvetu v kvetináči, že udusí všetku snahu, nápady a inovácie vo svojej firme a v konečnom dôsledku zostane na všetko sám. Riešením je teda rozvoj ľudí tým, že manažér začne delegovať a hlavne odstúpi zo svojho piedestálu slávy trochu nabok.

Multitaskingový alibizmus - keď je dobre - JA, keď je zle, tak VY – vlk v ovčom rúne. Manažér chce riadiť svoj kolektív participatívnym štýlom, občas sa na chvíľu aj medzi spolupracovníkmi objaví, ale pri prvom telefonáte sa vzdiali. Dokonca som videl už aj takých vychytralcov, ktorí si sa nastavili pripomienku do mobilu, že majú fiktívnu úlohu, stretnutie, poradu a pod. Čo sa za tým pravdepodobne skrýva? Manažér si nie je istý na svojej pozícii, neverí svojim odborným a riadiacim schopnostiam. Niekedy svoj záujem o pracovný tím a jeho výsledky iba predstiera. Zakrýva to „nutným“ odbiehaním a „množstvom“ povinností, ale jeho podriadení toto pokrytectvo veľmi rýchlo odhalia a o konflikty je postarané. Pri koučingoch s takýmto manažérom sa obyčajne zameriavame na veľké „G“ z koučingovej metódy UGROW. Pri identifikovaní tohto druhu alibizmu určite odporúčam aj vhodne nastavený teambuilding.

Diplomatický alibizmus – milostivé lži identifikujem hlavne medzi konzultatívnymi manažérmi. Uvediem príklad – výrobný riaditeľ povedal do telefónu svojmu bývalému kolegovi z predchádzajúcej práce, že vypísaná pozícia, na ktorú sa „starý priateľ“ hlásil je, citujem „o hovne“. Toto určite nie je budovanie dobrých vzťahov, hodnôt a firemnej kultúry. Odďaľovanie, resp. prehadzovanie zodpovednosti povedať niečo nepríjemné zbytočne podporuje skutočnosť, že „podvedený“ človek v sebe živý vieru, že možno áno, lebo mu ešte nikto nepovedal jasné nie! Ako z toho von – asertívne povedať áno, alebo nie! Nesnažte sa byť a ani nebudete „everybody's darling“. Aj keď to niekedy bolí, ale určite si zachováte svoju tvár a práve o to v leadershipe ide.

Alibizmus prepojený na vyčkávaciu taktiku – však nejako sa to samo vykryštalizuje, ja som liberál, nebudem do toho šprtať. Čas je určite dobrý lekár pri zlomených srdciach, ale určite NIE vo formách, kde sa každá sekunda počíta. Hovorím teraz hlavne o tom, že pri linkách stoja experti so stopkami a merajú každú sekundu v jednotlivých krokoch procesov a hľadajú možnosti zvyšovania efektivity. Pozrime sa teda, aký dopad môže mať na (Vašich) spolupracovníkov fakt, že Vy ako manažér nedávate stanoviská, resp. spätnú väzbu? Kedy sa to stáva? Počas mojej praxe som identifikoval tieto prejavy a situácie:

Určite neexistujú čisté štýly manažmentu a tak isto nechcem škatuľkovať ani jednotlivé prejavy alibizmu. Viem, že každý človek je unikát a na jeho správanie vplýva veľké množstvo faktorov, z čoho vyplýva, že sa veľmi často štýly riadenia a formy alibizmu prelínajú. Ale hlavu hore, sme tu pre Vás a pomôžeme Vám s rozkľúčovaním jednotlivých prejavov, odhalíme príčinu a navrhneme opatrenia.

Vaši konzultatnti Barbora a Martin

Ak ste v uvedených štýloch niekoho spoznali, napíšte nám na našom facebookovom profile  #spokojnyzivot  Vašu skúsenosť s konkrétnou formou alibizmu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Hygienici spresnili podmienky pre terasy v reštauráciách

Potrebujeme zmenu prístupu, vyzvala prezidentka politikov.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čo nám hovorí Matovič? Máme sa obávať?

Premiér dnes sľúbil zmenu komunikácie.


Už ste čítali?